Vládna koalícia a premiérka si včera vydýchli. Všetkými 79-imi hlasmi bola vláde vyslovená dôvera. Kdesi na okraji záujmu, po vyrehotanom komentovaní kauzy Anča dala facku Matovičovi a pozastavení Liberálneho domu predsedom parlamentu a SaS, po hyde-parkovej diskusii k programovému vyhláseniu vlády prišla na rad aj premiérka so svojou záverečnou rečou v priamom prenose.
Každý priemerný občan európskej krajiny by od svojej vrchnej predstaviteľke očakával prejav o cieľoch a postupoch vlády, zhrnutie toho najdôležitejšieho, čo občanov čaká. Nestalo sa tak. Po tom ako mierne roztrasená Radičová pokrstila svoju napísanú reč vodou minerálky sa jej asi rozmazali písmená. Fragmenty kázne z pera asi jej priateľa poradcu vyznievali nepresvedčivo. Miesto obhajoby efektívnych krokov k zlepšeniu stavu spoločnosti, len ťažkopádne konštrukcie a prímery o neduhoch vlády minulej. Mentorsko akademický, silený humorný tón nenašiel odozvu ani len v radoch jej vlastných. Niekto by povedal, že to bol trápny prejav, niekto znalý rétoriky aj iné, no mňa desí aj niečo obludnejšie.
Radičová včera vymenovala všetko, čo nebude robiť – nehodlá sľubovať fakty ako v stavbárskej ročenke, nechce sľubovať presné kilometre diaľnic, nepovedala, že zníži nezamestnanosť na toľko a toľko percent. Nepovedala ako nechce zadlžovať Slovensko, ako chce konkrétne zvýšiť kvalitu života. Nepovedala takmer nič, len kázala.
Radičová sa čím ďalej viac javí len ako figúrkou na čele nekompaktnej vlády. Predsedovia štyroch (až šiestich) politických strán koalície si v duchu o nej asi vravia: „Len ju nechajme, nech si takto neškodne káže, my si budeme popritom presadzovať svoje záujmy. Len ju nechajme, nech za nás chytá „vretenice“ problémov, to čo nám únia prikáže, európske valy, pôžičky… Nech káže občanom o nevyhnutnostiach reforiem prospešným len časti spoločnosti.“
„Nechajme ju nech za nás chytá vretenice svojou rukou.“
A čo vy na to občania, necháme ju tam?
Celá debata | RSS tejto debaty